Staronová vojna v Karabachu: ďalšie riešenie neriešiteľnej otázky?

Autor: Miroslava Kuľková | 4.10.2020 o 12:58 | Karma článku: 3,42 | Prečítané:  424x

Islamskí bojovníci najatý Tureckom, stovka obetí na oboch stranách vrátane žien a detí, osem dní neutíchajúcej paľby – aj to sú obnovené boje o Náhorný Karabach, najintenzívnejšie od uzavretia prímeria v roku 1994.

Správy z Azerbajdžanu zatiaľ veľmi nie sú, ale moja kamarátka Zuzka žije v Arménsku a spísala o situácii na mieste perfektnú reportáž.  Podľa reportérky Českej televízie Markéty Kutilovej, ktorá sa nachádza priamo na mieste, už šiel bojovať aj sám prezident neuznávaného Náhorného Karabachu.  

V roku 2015 som sa zúčastnila jedného skvelého európskeho projektu na riešenie konfliktov v Gruzínsku. Sedem dní som v malom mestečku Misaktsieli trávila s mladými Arménmi, Azerbajdžancami, Rumunmi a Maďarmi. 19-ročný Azerbajdžanec mi raz pri raňajkách s pomarančovým džúsom v ruke a smrteľne vážnym pohľadom v očiach povedal: „Keby som mal teraz pušku, všetkých Arménov by som postrieľal.“

Dnes 19-roční Arméni zomierajú v bojoch o Náhorný Karabach. Z rokov narodenia pri menách padlých vojakov na oficiálnom zozname arménskeho ministerstva obrany človeka zamrazí. Azerbajdžanské ministerstvo obrany zoznam padlých vojakov neuvádza. Za to ale na stránke nájdete zoznam „zničeného vojenského vybavenia nepriateľa“ či videá ako „nepriateľ utŕžil veľké straty“.

Prečo sa tak nenávidia? To je dobrá otázka. Mňa viedla k napísaniu diplomovej práce, lebo som tomu chcela porozumieť.

História južného Kaukazu je komplikovaná, ale zjednodušene: Arménsko a Azerbajdžan sa nevedia dohodnúť na tom, komu patrí územie Náhorného Karabachu. Jedná sa o hornaté územie medzi oboma štátmi, ktoré má pre nich hlboký kultúrny význam. Na území historicky žili aj etnickí Arméni, aj Azerbajdžanci, problém ale nastal keď po prvej svetovej vojne územie ovládol Sovietsky zväz. Z Náhorného Karabachu Moskva urobila autonómnu republiku, dala ju ale pod správu Azerbajdžanskej Sovietskej Socialistickej Republiky. Po rozpade ZSSR vyhlásili karabašskí Arméni Republiku Náhorný Karabach za nezávislú. V rokoch 1992-1994 prebiehali boje, kde karabašskí Arméni s podporou Arménska postupne ovládli nielen celé sporné územie Náhorného Karabachu, ale navyše aj 7 azerbajdžanských regiónov, odkiaľ vyhnali miestne azerbajdžanské obyvateľstvo. Republiku Náhorný Karabach ale ako samostatný štát oficiálne neuznáva dokonca ani Arménsko. Neoficiálne vzťahy sú veľmi blízke.

Hranica medzi oboma krajinami je od 90. rokov uzavretá a obyvatelia Arménska a Azerbajdžanu spolu už roky nemajú prakticky žiaden kontakt. Konflikt od 90.rokov patril k "zamrznutým" - situácia sa nijak nevyriešila, ale výbuchy násilia pozdĺž línie, ktorá ich oddeľuje, boli občasné a nikdy neprerástli do vojny.

Koho je teda Náhorný Karabach? Už samotný názov naznačuje, že na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. „Kara“ znamená v turečtine čierny, koncovka „bakh“ je poruštené perzské slovo s významom záhrada, a „nagorno“ v ruštine značí jednoducho hornatý. Ak by sme išli retrospektívne: od roku 1922 bolo územie Náhorného Karabachu pod správou Azerbajdžanskej SSR. Predtým bolo územie pod správou cárskeho Ruska. Ešte predtým tu storočia vládla perzská dynastia Safavidovcov. Predtým Arabi. Predtým bolo súčasťou teritória ovládaného Arménmi. A ešte predtým tu boli starobylé transkaukazské kultúry. Historici sa ale zhodujú, že pod akoukoľvek správou bola populácia žijúca v Náhornom Karabachu vysoko zmiešaná. Nedá sa povedať, že tu žili len jedni alebo druhí.

Komu teda Čierna záhrada patrí? Cárskemu Rusku? Peržanom? Transkaukazským kultúram? Ako ďaleko do histórie pôjdeme, kým urobíme pomyselnú čiaru a povieme: „Dosť, títo tu boli prví.“ A malo by to byť vôbec o tom, kto bol niekde prvý?

Zdá sa mi, že nakoniec o tom aj tak rozhodnú 19-roční chlapci svojimi životmi.

 

(za fotku mladých Arménov, ktorí si napäté chvíle krátia spevom, ďakujem Zuzke Gruberovej)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?